K významným Stupavským pamiatkam patrí barokový kaštieľ stojaci na okraji parku v historickom centre mesta. Na jeho mieste pôvodne stál vodný hrad, ktorý bol v roku 1280 strediskom pajštúnskeho panstva. Patril medzi kráľovské hrady, neskôr však menil majiteľov. Od roku 1441 do roku 1519 bol majetkom svätojurských grófov. V roku 1519 prešiel do vlastníctva rodu Szerédyovcov a v roku 1553 ho získali grófi zo Salmu a Neuburgu. V roku 1592 sa majiteľom panstva stal gróf Mikuláš Pálffy. Hrad zostal majetkom tohto významného rodu nasledujúcich 275 rokov. V polovici 17. storočia pôvodný vodný hrad Pálffyovci prestavali na rannobarokový opevnený kaštieľ. V 18. storočí sa uskutočnili opravy a dostavby kaštieľa – vzniklo čestné nádvorie a kaplnka. Baroková výmaľba kaplnky a reprezentačných priestorov kaštieľa je od K. Lotza. Od roku 1867 do roku 1945 bol majetkom Károlyiovcov, ktorí objekt prestavali.

Poschodová budova je trojkrídlovej dispozície s nárožnými hranolovými vežami a kaplnkou na konci bočného krídla. Fasáda v historizujúcich slohoch čerpá z barokovo-rokokových vzorov, miestami po úpravách na prelome storočí, nesie znaky secesie. Zdôraznená stredná trojosová honosná časť dispozície je aj vo fasádach. Vstupný bosovaný portál je prístupný premostením nad niekdajšou priekopou. Vo vrchole je atika so štítom a nádstavcom, stredná časť je s rizalitom v romantickom duchu s použitím rokokových vzorov. Okolo nádvoria obieha klenutá chodba, na prízemí sa zachovali renesančné klenby. Kaplnka zaberá dve poschodia. Založili tu aj prírodný park (1867). Jeden z majiteľov, gróf Károlyi Alajos, bol v druhej polovici 19. storočia významným uhorským diplomatom. Obhajoval záujmy monarchie v Berlíne a Londýne. Posledný majiteľ kaštieľa gróf Ľudovít Károlyi opustil svoje panstvo 2. apríla 1945. V čase 2. svetovej vojny kaštieľ bol opustený a poškodený, potom slúžil rôznym účelom a 12. júla 1947 vypukol v kaštieli požiar, ktorý zničil celé južné krídlo. V druhej polovici päťdesiatych rokov kaštieľ zrekonštruovali podľa projektov R. Hirtha. Dnes sa využíva ako zariadenie sociálnych služieb a patrí Bratislavskému samosprávnemu kraju. Súčasťou kaštieľa je park, ktorý založili Károlyiovci. Pôvodne ho budovali v anglickej koncepcii. Rastú tu unikátne dreviny, napríklad odroda tisovníka Taxadium Ascendes. V areáli parku bol v minulosti grófsky pivovar, mlyn a niekoľko rybníkov. Stupavský park je vhodný na nenáročné prechádzky a aktívny šport. Vychádzajú z neho turistické trasy a chodníky do Malých Karpát a k zrúcanine hradu Pajštún.

 Zostavili: ING. S. Prokeš, Mgr. G. Prokešová

 

Kaplnka  

Stupavský kaštieľ má v pravom bočnom krídle kaplnku, ktorá bola počas druhej svetovej vojny veľmi poškodená a interiér barbarsky zdevastovaný a vykradnutý. Poškodená bola cenná umelecká pamiatka Modliaci sa anjel z Kararského mramoru z roku 1848, ktorý bol na objednávku grófskej rodiny vyhotovený priamo v Taliansku. Kaplnka roky chátrala kým ju provizórne opravili niekedy v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, ale nie do celkom vhodnej podoby. V DSS a ZpS sme si povedali, že sa ju pokúsime opraviť do prijateľnejšieho stavu. Klienti pod vedením sociálnych pracovníkov pracovali na čistení podlahy, odstraňovaní náterov a starých omietok, vynášali fúriky smetí, neskôr k nim pribudla partia majstrov, ktorí dotvorili dlaždicovú podlahu, vymaľovali steny a strop a nainštalovali nové osvetlenie. Iná skupina klientov pracovala na veľkom umeleckom kríži, na ktorý sme si zohnali drevo a vlastnoručne vyhobľovali a namorili do krásnej tmavohnedej farby. Kríž je nainštalovaný do čela apsidy na stred pred liturgický stôl a pôsobivo nasvietený bočnými bodovými reflektormi. Ako posledná bola prevezená z inej časti kaštieľa spomínaná mramorová socha od talianskeho majstra Odoarda Fantacchiottiho na pôvodné miesto, na kamennom podstavci v bočnej časti kaplnky. Socha váži takmer 400 kg.

Celá kaplnka má dnes dôstojnú podobu svätostánku, ktorý je svojím triezvo a citlivo ladeným interiérom vhodným miestom nielen pre akúkoľvek formu bohoslužieb, ale môže byť využitý aj na usporadúvanie komorných koncertov, literárnych večerov či výstav.

Autor: PhDr. Jozef Kulačík

b_300_150_16777215_00_images_pohad_od_jazera.jpgb_300_150_16777215_00_images_0052.jpg