28.januára sa naše zariadenie zúčastnilo už na 4.ročníku súťaže, ktorú tradične organizuje DSS na Javorínskej ulici v Bratislave. Zúčastnili sa na nej reprezentanti aj z ďalších domovov a zariadení z Bratislavy aj širokého okolia. Účasť bola hojná, z niektorých zariadení prišli aj traja súťažiaci so svojimi sociálnymi pracovníkmi.
Súťažilo sa v troch kategóriách: v prednese poézie, prózy a prednese vlastnej tvorby. Najviac obsadená bola prvá kategória. Všetkých účastníkov na úvod privítala veľmi sympatická pani riaditeľka tamojšieho zariadenia krátkou uvítacou rečou a zaželala súťažiacim aj sprevádzajúcim veľa úspechov a šťastie.
Hneď sa začalo zápolenie a postupne sa vystriedalo možno 15 či 18 recitátorov. Boli to básne veľmi rôznorodé: najviac bolo od samotného Milana Rúfusa, potom od slovenských klasikov 19.storočia: Chalúpku, Bottu, Sládkoviča, Rázusovej – Martákovej a pokračovali aj súčasní autori literatúry pre deti. Boli aj rôzne humorné básničky. V kategórii próza bol iba jeden súťažiaci, ale prednášal dosť dlhú ukážku a mal ju dobre pripravenú. V tretej kategórii bolo tiež niekoľko textov.
Po skončení sa išla porota poradiť a my sme sa pobrali cez prestávku na malé občerstvenie (boli chlebíčky, káva, minerálky a vlastnoručne pečené koláče). Tiež sme sa mohli pri stole navzájom porozprávať. Po skončení prestávky vypočuli sme si verdikt poroty. S napätím sme počúvali mená ocenených – tretie, druhé i prvé miesto v každej z kategórií (boli tiež diplomy za prínosnú účasť v prednese a recitácii).
Všetkým oceneným sme nadšene tlieskali. Dostali sme diplom a darčeky, hlavne hodnotné knihy a vlastnoručne vyrobené upomienkové predmety, napríklad maľovanú šálku. Skromne dodávam, že som bola tiež medzi ocenenými (3.miesto v kategórii prednes poézie), za čo patrí vďaka mojej sociálnej pracovníčke – Bibianke, ktorá so mnou vyše 2 mesiace usilovne drilovala prednes básne.
Rozlúčkovú reč opäť predniesla pani riaditeľka. Okolo 12-tej hodiny sme sa rozlúčili a porozchádzali do svojich domovov. Na neďalekej zastávke trolejbusu sme čakali spolu s troma ďalšími účastníkmi zo zariadenia Rosa a porozprávali sme sa s nimi. Počasie nám prialo, svietilo slniečko a bolo bezvetrie, okolo chodníkov sneh. Zanedlho sme sa autobusom dostali späť do nášho kaštieľa a všetkým povedali o našom úspechu a ocenení. S Bibiankou sme si už naplánovali aj ďalší ročník, vraj aby to bola najradšej vlastná tvorba.
Tamara Ruttkayová, obyvateľka DSS Kaštieľ
