Účasť na medzinárodnej akcii Týždeň mozgu je v našom zariadení pravidlom už veľa rokov. Pri tejto príležitosti sme už usporadúvali rôzne dni otvorených dverí, pozývali sme hostí zo stupavskej základnej školy aj z rôznych zariadení sociálnych služieb. Už dva roky sme sa toho, žiaľ, museli vzdať, lebo preventívne opatrenia, ktoré v tak veľkom zariadení ako je naše, musia byť prísne, nám to znemožňovali. To však neznamená, že nás mozog a jeho fungovanie prestali zaujímať. Veď u nás máme už 8 rokov špecializované zariadenie práve pre ľudí, ktorí majú s pamäťou problémy.
Mozog, rovnako ako iné časti tela, aby správne fungoval, musí sa udržiavať v aktivite. Každá mentálna námaha je preňho ako návšteva fitnescentra pre naše bicepsy. Preto sa snažíme našich prijímateľov aktivizovať rôznymi spôsobmi. Tí mladší si svoj denný program často vedia zorganizovať sami, ale našim seniorom v špecializovanom zariadení ho šijeme na mieru, s pomocou všetkých poznatkov, ktoré sme v priebehu rokov načerpali na rôznych vzdelávaniach, hlavne v Centre Memory. Takže máme taký Týždeň mozgu v podstate celý rok. Nezanedbávame ani telesné cvičenie, či už s fyzioterapeutom, alebo bez neho, pretože ku každému vypočutiu, pochopeniu a vykonaniu, aj tej najjednoduchšej, inštrukcie, je potrebná aktivita tisícov nervových buniek. Rovnako je pre nás dôležitá orientácia v čase, podpora vyjadrovania, vzájomnej komunikácie, spomienky na dávnu i nedávnu minulosť. Obľúbenou hrou našich seniorov je napríklad známa „meno – mesto – zviera – vec“, pri ktorej sa vedia aj riadne zapotiť. Veď uznajte, koľko poznáte zvierat na písmeno „I“ ?
Trénovanie pamäti je veľmi dôležité, o tom niet pochýb. Sú však aj chvíle, keď choroba pokročí a schopnosť zmysluplnej verbálnej komunikácie sa vytráca. Vtedy s kolegyňami zisťujeme, že srdce si pamätá dlhšie ako mozog. „Naši ľudia“ – klienti, prijímatelia, obyvatelia – hovorte im ako chcete – aj keď nevedia povedať kde sa nachádzajú, nevedia naše mená, často nám dajú úsmevom najavo, že sú naši a my sme ich. To je pre nás veľkou odmenou a zadosťučinením.
Takže tréningy pamäti určite áno, často, pri každej príležitosti a čo nám karantény zmaria, dobehneme hneď potom. Ale dobrú náladu, priateľskú atmosféru a úsmev (hoci ukrytý pod respirátorom) kvôli karanténe neodkladáme.
Daniela Milatová