Čo si pomyslieť o človeku, ktorý pre mňa nezištne, nad rámec svojich povinností, pripraví chutné sústo? Každý z nás to už niekedy zažil, ale väčšinou sa to stáva v rodine, či medzi blízkymi priateľmi. Pochúťka pohladí žalúdok, ale tak isto, alebo aj viac, pohladí srdce...
V našej „kaštieľskej“ kuchyni sa pripravujú klasické domáce jedlá tak, ako to robili naše babičky. Ale už začali experimentovať s inovatívnymi receptami (kuskus, lasagne, vegetariánske jedlá, netradičné suroviny..) a malo to u obyvateľov pozitívny ohlas. Čoraz viac ľudí má v poslednej dobe rôzne potravinové alergie, či intolerancie. Aj tu idú naše panie kuchárky „s dobou“ a pripravujú jedlá bezlaktózove, bezlepkové, bez konzervantov, či s nízkym obsahom histamínu s láskou a kreativitou. Dokazujú tak, že aj zdravé jedlo môže byť chutné.
Nie všetko sa však v kuchyni môže pripraviť tak, aby to zodpovedalo prísnym normám. Navyše, niekedy sa prijímatelia chcú do varenia zapájať. Preto sme už dávnejšie založili KVJ – krúžok varenia a jedenia, kde sa niektorí obyvatelia nadšene a často zapájajú a dokonca aj vymýšľajú nové recepty.
Tentokrát po príchode teplého počasia sa dostavil „spomienkový nostalgizmus“, a dostali chuť na langoše. Obyvateľka pani Jarka – hoci z invalidného vozíka a so zrakovým handicapom – mala všetko pod kontrolou na 110 % a dvaja „mládenci“ len plnili jej inštrukcie. Obzvlášť Juraj sa zvŕtal pri sporáku ako rodený kuchár. Pripravili dosť pre seba, ale aj na ponúkanie a langoše boli naozaj „ako z Miletičky“. Ak máte aj vy radi langoše, ale neviete si ich pripraviť, môžete našich obyvateľov pozvať k sebe do kuchyne, naučia Vás to. Pretože, ako povedala pani Jarka, pre každého správneho kuchára je najväčšou odmenou keď vidí, že stravníkom chutí.
Aj na druhom oddelení, kde obyvatelia nemajú potrebné zručností, sa pre túto aktivitu rozhodli zamestnanci. Po minulých pozitívnych skúsenostiach s pudingom a lievancami pripravovanými na tomto oddelení, prišla pani opatrovateľka Janka s nápadom tiež urobiť langoše. A tak v pondelok poobede celý personál na oddelení, vrátane ich vedúcej, piekol langoše. Boli luxusné – v strede tenké ako papier, na výber cesnak, smotana, syr aj kečup a bolo ich toľko, že sa ušli všetkým aj na prídavok. Tým, že sa naše kolegyne akciu rozhodli zrealizovať priamo v strede oddelenia, mohli byť účastní naozaj všetci prijímatelia, ktorí si to vychutnávali – od zapojenia dvojplatničky až po posledné sústo a vlastne aj potom, lebo vôňa cesnaku vydržala až do večere. Rovnakú, alebo podobnú akciu určite čoskoro zopakujeme, nejde totiž len o jedlo, ale aj o vyjadrenie určitého pozitívneho vzťahu zamestnancov k prijímateľom a prispieva to k celkovej výbornej atmosfére na oddelení.
Daniela Milatová, Renáta Biksadská