Koľko dobra dokážete vidieť vo svete, ktorý Vás obklopuje ? Prečo musíme čakať na vianočný čas, aby sme si pripomenuli, že okolo nás je toľko úžasných, dobrých ľudí ? Teraz nechcem spomínať šálky, keksíky, čaje a rukavice z balíčkov projektu „Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok?“ Balíčky boli samozrejme super, znovu sa ušli úplne každému obyvateľovi. Niekto to vnímal viac, iný menej, niekto využil všetko, čo dostal, inému zvýšilo na rozdanie – napríklad preto, že nevidí na čítanie, alebo nechodieva von...Ale my zamestnanci sme tiež dostali lásku v krabici, takej neviditeľnej.....neviete si ani predstaviť, ako nás to nabíja pozitívnou energiou - tešiť, rozdávať, hovoriť o tom – „ no ukážte Helenka, čo ste dostali“, „ nie Ľudko, to si môžete nechať, to je celé pre Vás“, „no pozrite Mária, aký krásny anjelik“, „tak tento šál vyzerá mäkučký, Terezka“..... myslím, že keby ste mi dali zlatý hrniec plný diamantov, nemala by som z neho tak teplo pri srdci, ako som mala z týchto krabičiek. Každý darca by si zaslúžil osobné poďakovanie, ale to nie je v našich možnostiach. Hlavne deti, ktoré písali kostrbatými písmenkami priania, prikladali obrázky, delili sa o hračky – napríklad jeden štvorročný chlapček poslal svoje autíčko – dúfam, že každé z nich má anjelička strážnička, ktorý ho bude ochraňovať a sprevádzať celým životom. Veľmi Vám všetkým ďakujeme, vo Vašich srdciach sídli to pravé posolstvo Vianoc, máte ho tam po celý rok.
Daniela Milatová